Gabriel Németh Rodinný album Básne
Gabriel Németh
Výber z básní zo štvrtej
jeho básnickej zbierky Rodinný album
Autobiografická
Som taký,
ako ma stvoril Boh.
Mohol som stáť na prevádzacom móle,
mať úsmev Alain Delon
a o čosi krajšie vlasy.
Mať biely chrup
ako sneh za oknami.
Slovom vystrihnutý feši z bulváru
a ešte ďalšie iné prednosti.
Človek nemá na výber.
Akurát stáť pred trafikou
o pol siedmej ráno
a čakať na čerstvú tlač.
Spočítať svoje plusy, mínusy.
Byť pešiakom
na vlastnej šachovnici
a byť stále na ťahu.
Búrka v priamom prenose
Jeseň vystretá
ako Kristus na kríži.
To obdobie chladu,
keď zamŕzajú vlastné myšlienky.
Za oknami vietor
ostrý je ako slová kritika.
Všetko je márne.
Kocky sú dávno hodené.
Október nemá čas na poéziu
Sú rána, keď papier
potrebuje slová.
Búrka istotu, že hrá prím.
Modlitba
Za zvony
prebudené z kómy,
za zopnuté ruky v modlitbu:
Za všetkých, ktorých chlieb
v srdci bolí, za tých, čo boli,
za tých ktorí prídu po nás,
za bolesť, ktorá trvá. Vždy bola prvá