Koniec sveta, tak ako má byť
Tak svetlo v poslednom okne zhaslo navždy.
Nebo už nepozná jas, iba tmu a iné smutné taje.
Búrka s bleskom v očiach nečakane vraždí.
Večný je smútok. Je Boh. Neskutočná tma je.
Nebezpečné blesky. Búrka bola a je skutočne vrah.
Vraždí, kosí smrťou. Všetko, čo dôležité je pre človeka.
Jeho a za nás, za všetkých preliatu máš krv na perách.
Najhoršie sa slzami valí ako vlnami nebezpečná rieka.
Prišla osudná chvíľa, osudný Bohom daný okamih.
Boh ten vie , mene Krista, prečo koná, a najmä kedy.
Niet dôvod na úsmev, Je mráz na perách, na tvojich .
Smútok, ostáva smútkom. A osud je a bude bledý.
Do posledného plaču, do poslednej chladnej slzy.
Ako je bolesť, tak je láska, šťastie, zomreli ako sviece.
Iba anjel sa objaví cez oponu a povie . Viem i mňa to mrzí.
Iba mesiac a Severka sa s tým zmieriť vôbec nechce.
Lenže majú málo sily, aby sa stalo a rozpálil sa plameň
Nepomôže nič. Na popol, všetko na smrť je svet rozprášený.
Ostáva sa modliť, cez dlane, ale smútok trvá na AMEN,
V mene Adama, v mene Evy, v mene muža, v mene ženy.
A opona viac sa neroztiahne a nezačne divadelná hra.
Nebude viac hercov, ani osudom zvráskaveného míma.
Bude nasledovať pád, roztrasené nebo. Boh viac nehrá.
Boh je režisér, malo to prísť. A srdce mu na kríž rozopína.