Umenie stárnuť
Na oblohe
slnko praží sa ako káva.
Vietor sa oprel o dážď
Severkou s ním dávno spáva.
Je večer a vek
i čísla s nami zostarli
Netreba mať strach.
Znie Bethoven, starý, dobrý Bach.
Ostali spomienky
zakvitnuté v daždi.
Máš a mala si vždy
krásnu tvár ako z cukru.
Hrdličky cukrujú sa hrkú hrkú,
ako my kedysi za mladi.
Zostarli sme áno,
iba trochu o pár rokov.
Vietor maľuje búrku.
Farby... - Padajúce zo stromov lístie.
Zostarli sme iste,
ale tá sviežosť mladá ako čas,
tá žije, bije, v nás ako nedeľný zvon.
Tykáme si s mladosťou. A to je v tom,
krásne ako keď slovom vojdeš do básne.
Si tu. – Som tu, kým naše svetlo nezhasne.
Kým príde náš čas....
Bude ostrí ako ostrie sekery.
Človek starne – Na tom sa nič nezmení.
Boh dá znamenie.... Bude treba ísť
Zo stromu opadne i posledný list.
Jeseň sa zahmlí – spomienky zakalia.
Sviece na popol dohoria
Bude čas pokloniť sa Bohu.
Bude treba ísť.