Gabriel Németh Srdce na kľúč Básne
Gabriel Németh
Výber z básní, z básnickej zbierky
Srdce na kľúč
Jarná odysea
Jar sa nesie v korunách stromov
Poludnie plaší párik vtákov.
Dohral starý dobrý Bach,
lesom znie spev nákov.
V zákutiach počuť slávika,
Šum lístia praská, chvejú sa stromy.
Srdce ranným svetlom zabliká,
napnutý na strunách, hlas huslí sa lomí.
Počuť prítomnosť lesného orchestra,
starý dub sa oprel o krídlo klavíra.
Obloha vo farbách pestrá,
na bielu zimu iba spomína.
Báseň nad obrazom
Obloha sa jarí v blankyte,
ruže zaspali zrána vo váze.
Slová sú v srdci ukryté,
vlastné sú stopy v obraze.
Tá pravá jar z ruky básnika
s farbami dúhy nad obrazom.
Čosi sa rodí, nové zaniká,
Mení farby, náhle, na povel, razom.
Zima už dávno vyprala svoje perie,
Vie je čas odísť potichučky..
Jar si iba právom berie,
To tajomstvo zhrdzavenej kľučky.
Tma – cesta k bolesti
Ku kvetom vedie
cesta z broskyňových sadov
k slzám cez rany.
Láska, ten chlieb na stole,
krváca a občas raní.
Svetlo, patriace
tajomstvu k súmraku
a k noci hviezdy a ich inotaje.
Láska večná je ako Boh.
v prežitej bolesti večná tma je.