Básnik za pracovným stolom
Sedím za písacím stolom,
ruky mám na klávesnici počítača,
v ľavej ruke káva,
v pravej cigareta
medzi dvoma prstami
a popolník mŕtvych špakov.
Až tam sme to dotiahli,
tam, kde cigareta zomiera
šálka smädná je po káve.
Túži sa napiť z tohto
silno - energického moku, ako ja
Básnik žije svoj osud
bez prehier v srdci, bez nároku.
A báseň sa na papieri hniezdi,
v čase noci za splnu mesiaca,
za doprovodu hviezd do Veľkého voza.
Rozmýšľam, v hlave si spisujem
inventár metafor, personifikácii,
ktoré báseň oslovia.
Dnes šťastie mám, za oknami
fúka ostrý vietor ako žiletky
a ja mám v hlave prievan......
Ako básnik sa s básňou
do symbióze času zlievam,
ako na Luciu, olovené praktiká,
schúlené do seba,
z ktorých staré babky - demokratky
slobodným, mladým dievčatám
veštili ich budúcnosť.
Verte, nepíšem pre vlastnú radosť,
ale pre všetkých, ktorí ma majú radi,
v tichu slovách, vo vlastných stopách,
teraz, v tomto okamihu, v nás.