Blicovanie s cigaretou v ruke
Slnko s cigaretou sa praží na oblohe ako káva.
Nebo skrotlo skôr ako som dostal bitku od otca,
že som včera blicoval a fajčil v starej,
ošarpanej budove svoje obľúbené malborky.
Chodiť tak občas poza školu, mať v dochádzke
zapísané blic, nie je tak od veci, je to celkom fajn.
Všetko má svoj čas. Čosi pred 16 :30 hodine....
Otcov kabát zavesený na vešiakovej skrini,
keď prichádza z práce domov. Matkina kabelka,
hodená na gauč, so starosťami, čo bolo a bude dne zajtra.
Ja to na sto percent viem....Vstanem skôr ako sa otec
pôjde vycikať, pritúli sa k matke a ona mu povie
„ Teraz nie, Nie je mi dobre. Mám migrénu.“
Vyberiem mu cigarety z kabáta, respektíve sprivatizujem,
v mene Mečiarovej vlády ako modlitbu za lepšie Slovensko.
Z matkinej kabelky vytŕča peňaženka, zazerá mňa,
tak smutným pohľadom, že jej svojim konaním, musím dať najavo,
že má zmysel, že je, že existuje a šlohnem z nej rovnú stovku
a tá mi dá zelenú – stopercentnú istotu, že môžem skutočne ísť.
Dagy, ma čaká za rohom. Zapálime si a necháme sa unášať vetrom,
že láska, je krajšia, keď trvá a nie je krátka ako cigareta.
Čosi sa v Tebe zmieta. Je to fajn, že to nie je naše dieťa.
A dym z cigarety sa stráca nad našimi hlavami,
ako to Tvoje tiché áno, keď sa rozhodnem milovať
na celý život, hoci mojimi holými rukami na úver.