Jubileum so slučkou na krku
sĺz pre šťastie, smútky a iné sny rozpredané na eurá.
Nikdy som nebol dvojtvárny preto nehrám...
a nikdy hercom nebudem.
Sedím za stolom od včera mi
na krku visí ako slučka 55 –tka.
Kosti mi praskajú ako staré parkety.
Na lustri hniezdi
svetlo so zloženými krídlami.
Stačí už zahrať si partičku šachu
s vlastným osudom
v pravý čas dať životu šach – mat.
Čosi mi vraví požičané dvakrát vráť.
Tak vystieram ruky
a dávam Bohu, čo mi dal....
spomienky na mladosť a do vienka
v tomto okamihu
pridal melanchóliu vlastnej jesene.
Ponorený do jej tajomstva,
dýcham, žijem ďalej....
Musí sa predsa ísť a žiť.
Iba ten, čo vlak čakal na istej koľaji,
to dokáže pochopiť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.