Si moja láska, v noci i na svitaní
Nebo zúri. Vietor fúka. Je jeseň. Kvapky a dážď...
Teplá je však tvoja ruka. Neskutočne hreje ma.
Si pri vždy mne. Dvíha sa polnočná čierna tma.
Vykročila cestou k mesiacu ako každú zamatovú noc.
Pohladiť krásnu Severku, i keď starnúcu. Pohladiť...
i mladučké hviezdy. Tie musia byť chránené mocou
tmy a mesiaca. A neskôr to slnko na svitaní do dvoch dlaní
Tak ako každý, každučký deň biely. A to je príbeh celý.
Tak to šťastie na bordovej ruži, keď muž miluje a žene túži
dať viac ako len múze môže dať a neskutočne milovať.